O projekte

Petržalka patrí medzi najhustejšie zastavané mestské časti na Slovensku. Asfalt, parkoviská a panelákové strechy sa v lete rozpaľujú a menia niektoré ulice na skutočné horúce ostrovy — často aj o desiatky stupňov teplejšie ako pár sto metrov od Dunaja.

Táto mapa ukazuje presne, kde sa to deje.

Ako to funguje

Mapa je postavená na snímke z družice Landsat 9, ktorá v lete 2026 z vesmíru zmerala teplotu povrchu celej Petržalky. Farby na mape ukazujú, ako teplo je na danom mieste v porovnaní so zvyškom mestskej časti — zelená sú chladnejšie miesta, červená tie najhorúcejšie.

Okrem teploty mapa ukazuje aj to, o aký typ plochy ide — budova, cesta, parkovisko, zeleň alebo voda. Tento údaj sa dopĺňa samostatne z verejne dostupných mapových dát (OpenStreetMap).

Stačí kliknúť kdekoľvek na mapu a zobrazí sa vám presná nameraná teplota, miera rizika aj typ plochy.

Presnosť mapy

Mapa pracuje s políčkami s rozmerom 30 × 30 metrov. Nameraná teplota v každom políčku je reálny satelitný údaj za celú túto plochu — ak sa v nej mieša viacero povrchov, teplota to už v sebe zohľadňuje.

Popisok typu plochy (napr. „parkovisko" alebo „zeleň") sa však priraďuje podľa toho, čo sa nachádza v strede políčka. Ak je teda políčko z 80 % asfaltové parkovisko a z 20 % ho tvoria stromy, celé dostane popisok „parkovisko", aj keď v ňom čiastočne zeleň je. Pre posúdenie celých sídlisk a vnútroblokov je táto presnosť dostatočná a spoľahlivo ukáže, kde vznikajú tepelné ostrovy — pri pohľade na úroveň jedného konkrétneho stromu pred vchodom však môže dôjsť k drobnému zjednodušeniu popisu.

Prečo je to dôležité

Horúčavy nie sú len nepríjemné — pre seniorov, malé deti aj chronicky chorých predstavujú reálne zdravotné riziko. Keď presne vieme, ktoré miesta sa prehrievajú najviac, vieme tam aj cielene pomôcť: vysadiť stromy, pridať tieň alebo vodu, zmeniť povrch.

Kto za tým stojí

Otázky alebo podnety môžete poslať na milan@polesensky.sk.